experience

Vtedy, keď si sa pozeral do spätného zrkadla, vraj aby si si zlepšil náladu a vždy si to zahral na náhodu, aby som si nemyslela, že ma očumuješ.
Vtedy, keď si sa tváril, že naše stretnutia sú náhodné, že si len chcel vidieť fotky, priniesť hudbu alebo si len nemal s kým ísť na obed.
Vtedy, keď si mi napísal, že kvôli mne nemôžeš spávať aj keď si už neskutočne unavený a vyčerpaný.
Vtedy, keď si mi povedal, že vždy keď si pri mne, tvoje srdce bije ako na poplach a ty nevieš či je to vôbec normálne.
Vtedy, keď si mi tvrdil, že ti chýbam a bezo mňa sa nevieš tešiť zo života.
Vtedy, keď si sa s úsmevom spýtal prečo som si odtiahla ruku preč z tvojej a nastavil si dlaň.
Vtedy, keď si mi pošepkal, že ma ľúbiš a že ma musíš znova vidieť.
Vtedy som tomu uverila.

Potom, keď si mi sucho oznámil, že to musíme ukončiť, lebo nechceš nikomu ubližovať a mňa si tým nemyslel.
Potom, keď si navrhol nech zostaneme len priateľmi, ktorý sa občas vídajú na spoločných akciách.
Potom, keď si povedal - bolo to pekné, ale nechcem, aby sa to zopakovalo.
Potom, keď si sa tváril, že sa medzi nami vlastne nič nestalo.
Potom, keď si mi povedal už neplač a zdvihol sa na odchod.
Potom, keď si len zomkol pery a prijal bozk na rozlúčku.
Potom, keď si sa jej priznal a keď som žiadala vysvetlenie spýtal si sa aký mám problém.
Potom vo mne niečo zomrelo.